Môj "mesačný" denník - 46 ročná Eva, pacientka s maternicovými myómami - Myom

Môj „mesačný“ denník – 46 ročná Eva, pacientka s maternicovými myómami

TÝŽDEŇ 1

O dva týždne má Lucia 45. narodeniny. Už niekoľko mesiacov máme v kalendári poznámku, aby sme si rezervovali čas na párty alebo predĺžený víkend. Dnes dorazila pozvánka. 

„Pozývame vás na luxusný víkendový kemping“

A začala sa moja nočná mora. „Luxusné kempovanie“, ako mu mnohí hovoria, zahŕňa síce kempovanie v nóbl stanoch, ale stále je to stanovanie. To samozrejme so sebou prináša všetky atribúty táborenia: nepohodlné spacie lôžka, často špinavé kempingové toalety a sprchy, vonkajšie sedenie na tvrdom povrchu… Ako to zvládnem?

Ešte horšie na celej veci je, že na víkend prídu okrem nás iba 4 ďalšie páry, čiže v dave sa asi nestratím. Okrem toho sú Richard (môj priateľ) a Michal (Luckin manžel) veľmi dobrí priatelia už zo školských čias, takže naša neúčasť by sa stretla s nepochopením. Ja s Luciou si tiež dobre rozumieme, pravidelne sa stretávame, ale nie sme dôverné priateľky. Nikdy som sa s ňou o mojich maternicových myómoch nerozprávala.  

TÝŽDEŇ 2

Strávila som celý týždeň presviedčaním Richarda, aby sme na ten víkend nešli alebo aby tam išiel sám. Nechcel o tom ani počuť, tvrdí, že sme mali termín zarezervovaný už dávno a nemôžeme sa z toho len tak vyvliecť, vyzeralo by to pred kamarátmi zle. Premýšľala som celý týždeň, či zbytočne preháňam, ale potom som si spomenula, aký je momentálne môj život. Trpím silným krvácaním, som unavená, mám bolesti, a to nie je všetko. Luckine narodeniny (ako inak) padli na to najhoršie obdobie v mesiaci…

Žijem s Richardom už celé roky a viem, že som ho žiadala o láskavosti už veľakrát. Som večne unavená, často rušíme plány na poslednú chvíľu, posielam ho neskoro v noci kupovať mi vložky a lieky proti bolesti, keďže som na smrť vyčerpaná. Väčšinou to robí dobrovoľne, ale mám pocit, že tohto víkendu sa len tak nevzdá. Mám taký pocit, že už začína mať toho plné zuby, že sa môj problém stal NAŠIM problémom.

TÝŽDEŇ 3

Išli sme. Nedokázala som Richarda presvedčiť, aby šiel bezo mňa. Z určitého pohľadu ho aj chápem, všetci tam budú v pároch a on len sám, to nie je asi ideálna predstava o oslave. Pri pohľade na moju tašku to vyzeralo, akoby som odchádzala na mesačnú dovolenku lyžovať, ale ako sa hovorí, účel svätí prostriedky… Mala som ju úplne nabalenú liekmi proti bolesti, tampónmi, vložkami všetkých veľkostí a ďalšími vecami zachraňujúcimi môj život v čase mojej periódy. Navyše bolo cez víkend teplo a keďže sa v danom stave necítim práve pohodlne v šortkách či plavkách, bola som celý čas oblečená vo voľnom beztvarom oblečení, kým ostatní vyzerali v ľahkých letných outfitoch úžasne. Cítila som sa nepohodlne a nepríjemne.

 TÝŽDEŇ 4

Náš víkend nakoniec dopadol dobre, ale stále je to „len dobre“. Nie je to ani úžasne, ani vynikajúco…  Záchody a sprchy ma neprekvapili, ani pri troche fantázie. Cítim, že Richard chápe, že to bol pre mňa tak trochu boj, ale zároveň si myslí, že by som mala urobiť viac ako sa len snažiť. Že by som to mala vyriešiť. Odkedy sme sa vrátili, pýtam sa samej seba, či mi ten stres pri obyčajnom víkendovom pobyte naozaj stojí za to. Spätne som si prečítala aj môj denník. Čas, ktorý sme mali stráviť s našimi priateľmi v radostnej nálade, sa pre mňa stal zdrojom stresu (a nakoniec nielen pre mňa, ale aj pre Richarda). Nemôže to takto ďalej pokračovať, preto som sa objednala k môjmu gynekológovi, aby sme spoločne preskúmali a prediskutovali moje možnosti liečby. Nastal čas, aby som to rozsekla a prestala žiť svoj život len na polovicu.

Späť